…Katka bola na svoj vek veľmi vyspelá. Jej múdrosť bola ako zlato, pretavená bolesťou a samotou. Zdravotný stav bol veľmi vážny – ani po mnohých chemoterapiách a transplantácii kostnej drene boj s chorobou (napriek predtuche) nevzdávala…
(Uvádzame časť z jej denníka, ktorý nám darovala so súhlasom k uverejneniu.)

Keď odchádzala domov (s taškami rôznych “liekov, tampónov a hadičiek”) s tým, že medicínsky jej už niet pomoci, mali sme čas iba na krátky rozhovor…

“Pozri tu v taške mám potrebné veci na bolesť. Tej sa veľmi bojím. Ale to, že nebudem sama, ma napĺňa povzbudením.” (Takmer viac ako rok prežila sama na detskom oddelení, kde sa liečila, bez mamičky, brata i svojho psíka.)

Katka, Zuzka, Milan, Barbora, Janka, Tomáš, Veronika, Marcela a … nám poodhalili, že deti a mladí ľudia počas svojho odchodu z pozemskej púte na ceste životom, môžu v kruhu svojich najbližších ako motýle – s “dôverou pomocou krídel úprimnosti a čistoty” – vzlietnuť z ulít pozemského žitia tam, kam sú povolaní…

Bola a je to pre nás výzva…